Čas s rodinou

rodina, cas s rodinou, vylet, janelisblog

Niet nad čas strávený s rodinou. Aspoň teda v mojom prípade. Neviem, ako pre vás, ale pre mňa je to jedna z najdôležitejších vecí v živote. V mojom skorom mládí som si to síce tak neužívala, no časom som si uvedomila, aký je to veľký dar. Ja mám navyše to šťastie, že ju mám na dnešné pomery neskutočne veľkú.

Mrzí ma však to, že v súčasnosti je celkovo na rodinu vyvíjaný neskutočný tlak z rôznych strán. O finančnom tlaku sa radšej nejdem vyjadrovať, lebo by som skončila tam, kde nechcem.

Najviac som si to uvedomila vtedy, keď som robila baby-sitting dvoch francúzskych detí. Matka bola riaditeľkou ľudských zdrojov a otec šéf dopravnej spoločnosti.

Viete si už asi aj teraz predstaviť, ako to u nich vyzeralo.

Ráno raňajky, odchod do škôlky, školy a práce. Poobede samé krúžky. Baby-sitting do cca 7 hodiny večer. Návrat rodičov. Večera. Spánok. Niekedy baby-sitting do jednej v noci, kvôli výjazdu rodičov na večeru s priateľmi.

Jediný čas, ktorý deti s rodičmi trávili bola hodina ráno, hodina večer a víkendy.

Smutné nie? Škoda len, že takto to je skoro v každej druhej rodine v našom hlavnom meste a okolí. A vôbec všade. Pre mnohých sa to zdá byť navyše normálne.

Môžem povedať, že v tomto období som s týmito malými rozmaznancami (áno, dovolím si tvrdiť, že boli rozmaznaní) trávila dokonca viac času, ako samotní rodičia. Mala som ich totižto ešte aj v škole.

Napriek všetkému to bola pre mňa dobrá skúsenosť a zároveň psychická príprava do materstva. Povedala som si, že nedovolím, aby aj moje deti takto vyrastali. A to hlavne kvôli samotným deťom.

Možno nebudem toľko zarábať. Nebudem kariérne neviem kde. Nebudem si žiť na vysokej nohe, ale aspoň ten voľný čas využijem najlepšie ako viem. A nebudem mať v budúcnosti výčitky, že som to mala spraviť inak. Čas už nevrátim.

Píšem to preto, lebo sa mi strašne nepáči to dnešné pracovné nasadenie. A celkovo dnešná uponáhľaná doba, kde sa výkony posúvajú stále vyššie a vyššie.

8 hodín je už maximum. Strop. Vrchol. Čo len chcete.

A neustále predlžovanie pracovnej doby mi príde prehnané a na dnešnú dobu choré. Svet sa predsa nezrúti (možno pre niektorých áno), ak sa nesplnia nejaké nezmyselné denné kvóty. OK, že si niekto nadrába pomaly každý deň. Ak ho to baví, nech tam aj nocuje.

Zas chápem človeka, ktorý nemá moc na výber kvôli peniazom, alebo iným životným prioritám.

To, čo nemám rada sú poznámky, pohľady a niekedy aj šikana ľudí, ak niekto z práce odchádza skôr. Najmä, keď ten človek tých 8 hodín reálne odpracoval.

Mrzí ma, že mnohí sa takémuto životnému štýlu nadobro prispôsobili a svoje návyky navyše podsúvajú aj ďalej.

rodina, cas s rodinou, janelisblog

Želám si, aby sa svet jedného krásneho dňa spomalil. 

Mojím snom je totiž vychovať z mojich detí samostatných, schopných a slušných ľudí. Na to však budem potrebovať čas. Veľa času.

S nimi. Spolu s manželom. S rodinou.

xxx

Janka

avatar
viera
viera

Podla toho kde pracujes. Niekde je to mozne, ist po 8 hod.domov. Ale ked mas termin odovzdania zakazky a vtedy musis potiahnut aby sa dovtedy vsetko stihlo. Ked neodovzdas, platis penale z omeskania, alebo nedostanes dalsiu zakazku. Dalsia vec su papierovacky z roznych uradov a bank, kde to musis ty odovzdat nacas, inak napr.nedostanes uver. Su rozne pozicie, kde musis robit dlhsie. Bohuzial je taka doba.