- Autorka: Slávka Kubíková
- Vydavateľstvo: Postoj Media.
- Séria: 1. diel
- Rok vydania: 2018.
- Žáner: náučná literatúra (rodina, rodičovstvo, výchova dieťaťa)
- Počet strán: 308.
„V tom je krása výchovy, že keď sa to robí správne a deti učíme od malička, ale rešpektujúcim spôsobom, tak dosiahneme omnoho viac ako za pomoci vyhrážok, trestov a odmien. Deti budú tieto veci robiť samy, a to aj vtedy, keď sa nikto nepozerá.“
MÔJ NÁZOR
Otázku, ako správne vychovávať naše deti a ako ich môže ovplyvniť aj naše správanie a rozhodnutia si kladiem každý deň. Z časti vychovávame intuitívne, no zároveň sa snažíme v tejto oblasti neustále vzdelávať a získavať nové poznatky. Veľa rodičov vychováva deti tak, že sa snažia (v istej miere) robiť veci iným spôsobom, ako to robili ich rodičia:
Príklad 1: Možno, že rodič nedostával vždy všetko čo chcel (oblečenie, hračky,…) od svojich rodičov. Teraz však kupuje svojim deťom všetko, čo si zaželajú, len aby im spravil radosť.
Príklad 2: Možno, že rodič si počas svojho detstva a puberty zažil niečo, čo ho nejakým nemilým spôsobom poznačilo. V tom prípade sa snaží vyhýbať sa takýmto výchovným praktikám voči svojim deťom.
A mnoho ďalších…
Lenže je to správne?
Existuje mnoho kníh o výchove detí a preto sa človek niekedy nevie v tom spektre názorov a výchovných metód zorientovať. Čo je pri výchove správne či nesprávne? Na čo si dávať pozor? Čomu sa vyhýbať? Na čo klásť dôraz? Čo podporovať? Čoho sa držať? Na čo nezabúdať?
Je jasné, že rodič sa to učí v podstate “za pochodu”.
Napriek tomu si myslím, že je rozumné sa v tejto oblasti aj “vzdelávať”. Navyše dnes už sú niektoré poznatky v tejto oblasti podložené aj reálnymi výskumami. Aj tým človek môže získať určitý prehľad s ktorým potom môže vo výchove detí veci predvídať, resp. naučiť sa na rôzne situácie lepšie reagovať.
Čo sa týka tejto knihy, musím povedať, že bola pre mňa obohatením. Dozvedela som sa veľa nových užitočných informácií a tipov ako zlepšiť náš spôsob výchovy a zároveň som sa utvrdila v určitých veciach, ktoré už pri výchove praktizujeme.
Myslím si, že by si ju mal prečítať naozaj každý jeden rodič ako povinné čítanie.
O KNIHE
Autorka sa v knihe venuje siedmim dôležitým oblastiam, ktoré ovplyvňujú výchovu detí, a ktoré je potrebné u detí rozvíjať. Opiera sa o výskumy, argumenty, dáva praktické rady a kapitoly sú zároveň doplnené o rozhovory s rôznymi odborníkmi a ich skúsenosťami v jednotlivých oblastiach. Výhodou je, že kniha je na rozdiel od prekladov zahraničnej výchovnej literatúry šitá na mieru práve slovenským rodičom.
V tejto knihe sa dozviete to, ako vplývajú dnešné technológie na naše deti, akých omylov sa dnešní rodičia pri výchove detí dopúšťajú, aké to má a môže mať následky, či je správne a potrebné určovať deťom hranice alebo im nechať vo všetkom voľnosť, čo im reálne pomáha napredovať, ako vychovať z detí slušných a charakterných ľudí a mnoho mnoho ďalších informácií.
Uvediem vám tu ešte pár zaujímavých postrehov z každej kapitoly, ktoré ma zaujali, aj keď je tam toho oveľa oveľa viac.
1. Technológie
“Technológie majú dve tváre. Na jednej strane robia úžasné a prospešné veci: uľahčujú komunikáciu, podporujú biznis, rozširujú vedomosti, zachraňujú životy, spájajú ľudí. Avšak popri tom potajomky zapúšťajú jed: mrhajú našim časom, zabíjajú ľudský kontakt, manipulujú mysle, spôsobujú závislosť a vynášajú na povrch to najtemnejšie v nás.”
“Ak sa bábätkovský mozog, ktorý sa v prvých mesiacoch a rokoch vyvíja šialenou rýchlosťou, naučí na rýchlokmitajúce obrázky, realita sa mu bude zdať nudná. Do budúcnosti bude stále totiž očakávať také silné podnety, akými sú blikajúce obrazovky.”
“Svojim malým synom a dcéram by sme nikdy nedovolili ísť do kasína hrať na hracie automaty. Avšak hracie automaty im dávame do rúk vo veľkom, a to už vo veku pár mesiacov.”
“Argument, že vďaka tabletu sa synček naučí matematiku alebo angličtinu do šiesteho roku veľmi neplatí. Matematiku, angličtinu a vlastne čokoľvek iné sa malé dieťa učí úplne ináč ako cez obrazovky. Cez ľudí a cez priamy kontakt so svetom. Deti do šiestich rokov nedokážu dobre vyhodnocovať, čo je pravda a čo výmysel, všetko nekriticky nasávajú a práve preto potrebujú spoznávať skutočné fungovanie sveta. A toto učenie im silné podnety z obrazoviek, môžu dosť narušiť.”
2. Hra, pohyb a sloboda
“Zásadná vec, ktorú pre svoje deti môžeme spraviť, je dopriať autu oddych a ísť peši vždy a všade, kde sa to čo i len trošku dá. Proste nech je auto posledná, záložná možnosť presunu, keď už zlyhá všetko ostatné.
3. Knihy
“Čítanie sa má vnímať ako základná zložka dňa, pretože podporuje emotívny, kognitívny a sociálny vývin dieťaťa tak, ako nič iné. Je to jednoducho pitný režim pre mozog.”
“Existuje kľúčová štúdia o 30 miliónoch slov, ktorá hovorí, že keď sa dieťa nevystavuje knihám a časopisom už odmalička, tak mu v prvých 3 najdôležitejších rokoch života ujde 30 miliónov slov. To je strašne veľké číslo.”
“Deti, ktoré si knihy čítajú sú väčšinou pokojnejšie, kooperatívnejšie, trpezlivejšie, sústredenejšie a lepšie rozprávajú.”
“Deti, ktorým rodičia čítajú, majú oproti deťom, ktoré knihami obklopované nie sú, obrovský náskok v škole a neskôr aj v živote.”
4. Vzťahy
“To, že nosenie, dojčenie a spoločné spanie pomáha dobrej väzbe medzi matkou a dieťaťom je pravda. Ale pravdou je aj to, že sú to len prostriedky, nie ten hlavný cieľ. A k cieľu, ktorým je dobrý vzťah, nevedie len jedna jediná cesta. Pri materstve totiž nejde o dojčenie za každú cenu. Ide o vzťah za každú cenu, a niekedy je tou cenou zachovanie si zvyškov zdravého rozumu popri tom, ako dieťa veselo kŕmime umelým mliekom a sem-tam prevezieme v kočíku.”
“Zlé správanie dieťaťa je spravidla výkrikom o pozornosť. Prvé miesto, kde treba hľadať nápravu, je posilniť vzťah. Nájsť si naň viac času, viac ho počúvať, prejaviť viac lásky.”
“To, či je mama láskavá usmiata víla alebo zúrivá strapatá príšera, ovplyvňuje všetko ostatné. Deti, manželstvo, domácnosť. “
“Kľúčová osoba, ktorá drží rodinu, ktorá dáva tón a od ktorej deti nasávajú to, čo v nej je – nervozitu či pokoj – je mama.”
5. Hranice
“Áno, a to veľmi prísne. Ale na ich vymáhanie používame prostiedky, akými sú láska, vzťah a rešpekt. (Nevymáhajme ich prostredníctvom trestov a odmien, ktorými si deti skorumpujeme, narúšíme ich sebaúctu, náš vzájomný vzťah a spôsobíme traumy).”
“Nie je ťažké donútiť dieťa spolupracovať, stačí kus vyhrážok, kus násilia a bude. Ale spraviť to pokojne, s láskou a pritom tak, aby dieťa spolupracovalo dobrovoľne a s radosťou, to už chce kus majstrovstva.”
6. Hudba
“S hudbou je to ako s jedlom. Deti intuitévne chňapnú po tých najnezdravších veciach. Rýchlo pochopia, že im má chutiť biely rožok so salámou, pizza či palacinky. A do zeleniny sa im príliš nechce. Ak ale bude zelenina na ich tanieri od malička a sami rodičia ju budú bežne jesť, zvyknú si na to, že je to normálne.”
“To, či sa celý projekt výroby malého muzikanta bude vyvíjať dobrým smerom, stojí a padá na kriticky dôležitej osobe – a tou je učiteľ. Má moc spôsobiť, že dieťa bude mať z hrania radosť a obľúbi si hudbu natoľko, že sa jej už nevzdá. Ale tiež má moc dosiahnúť to, že dieťa na hudbu úplne zanevrie. Až natoľko, že keď raz bude veľké, tak aj vlastným deťom zatrhne čo i len pomyslenie na flautičku alebo husličky.”
7. Charakter
“Najväčším problémom dnešných detí je, že vyrastajú v bubline materiálneho dostatku, dokonalého bezpečia a okamžitého potešenia – majú všetko a hneď. Veľký pokrok v budovaní detského charakteru sa spraví aj tým, keď deťom prestaneme dávať všetko, čo chcú, a to hneď.”
“Treba sa cielene zamerať na menej. Menej hračiek, menej oblečenia, menej konzumných zážitkov. Na narodeniny len jedna párty a jeden darček. Pod stromček namiesto megažeriava na diaľkové ovládanie – kniha. A v tomto duchu (hovorenia “nie” veciam) tráviť aj všetky ostatné, neslávnostné dni.”
“V momente, keď dieťa sfukuje z torty sedem sviečok, máme za sebou všetkých 364 najformujúcejších víkendov v jeho živote. S každým ďalším víkendom náš vplyv slabne a slabne, ešte zhruba päťstovka a je koniec.
Preto nie je jedno, ako s tým krátkym časom naložíme. Nie je jedno, akým spôsobom strávime spoločné chvíle s dieťaťom, ale nie je jedno ani to, akým spôsobom bude dieťa tráviť aj všetky ostatné okamihy detstva. Čas, ktorý sa premrhá hlúposťami, sa už nikdy nevráti.”
Dúfam, že sa vám moja knižná recenzia páčila a že vás inšpirovala k prečítaniu celej tejto knihy.
Majte krásne dni.
Janka
ČÍTAJ ĎALEJ:
Rodinný wellness pobyt v Grand Hoteli Permon
Čo zbaliť dieťaťu na dovolenku k moru
Mini výlety s bábätkom na západnom Slovensku
