Poď ju odgrgnúť!

Grgať by sa v spoločnosti nemalo. Je to predsa neslušné. Ale grg v tomto príbehu je TO, na čo sme doma všetci prvé dni čakali. 

Poď ju odgrgnúť!

To je to presné pomenovanie, ktoré som každou nočnou hodinou začínal pomaly nenávidieť. Ale skôr ako sa k tomu vrátim, poďme trošku popriadku.

Dnes ich už konečne prepustia

Je to tu. Všetko je pripravené, postieľku som nachystal, dačo som aj požehlil …

Idem po moje hviezdy. Cestou do nemocnice som si predstavoval prijemný večer, že s Jankou konečne pokecám a Elišku si konečne budem môcť pomojkať…

PRVÝ KONTAKT S REALITOU ej kej ej vytriezvenie

“Podaj plienkuuuu!

Cumeľ daj vyvariť…

Nejde mi mlieko.

Rýchlo zožeň odsávačky.

Koľko je prosím ťa hodín?

Kde máš ten cumeľ? UŽ SI TU S NÍM MAL BYŤ!…”

FUU …celkom fofry, ale tak snáď si večer pokecáme, vravím si.

Aj sme si pokecali.

Pri odsávačke a horskom slnku. A popri tom sme sa ešte aj zhodli na tom, že náš vzťah v tomto bode dospel na vyšší level.

Eliška spinká, ideme aj my. Konečne zaspávam a teším sa na ráno.
Počkať ráno? 

“Poď ju prosim ťa odgrgnúť,” ozvalo sa asi po hodine, čo som si myslel, že už spím. 

“A prehoď si plienku, lebo ťa ogrcká.”

A znova som späť pri tých grgoch. Ten grg sa musel niekde zaseknúť, lebo v tú noc som prešiel po obývačke asi kilometer a nič. Poťapkám bublinu po zadku a konečne “BRUAGLH.” JE TO TUU!…

Môžem ísť spať. Konečne je to za nami a aj ja zaspávam rýchlosťou svetla. Sny už sú za mnou a ja vstupujem do hlbokého spánku ničoty a ticha. Keď v tom zrazu…

“POĎ JU ODGRGNÚŤ!” 

Čooo??? Nieeee. Pozriem na hodinky 2:30. To nie je možné. Veď pred chvíľou som čakal na grg.

Nakoniec ďalší kilometer odpochodovaný. BRAUGHL. 

Janke nechávam Elišku a odpadávam. Kašlať na sny. Už spím hlbokým spánkom.

“……Odgrgnúuuuť.”

Toto snáď nie je pravda. Začínam skapínať . Toto sa nedá.

Rezignoval som.

A to bol len prvý deň dvojtýždňovej dovolenky, kedy som myslel, že je so mnou koniec, až som sa jedného dňa vyspal až do rána.

Čo sa stalo?

Eliška prvýkrát prespala celú noc.

To by bolo síce pekné a nad moje očakávania, ale nie. Pravda je taká, že Janka to už so mnou nemohla vydržať, tak ma nechala vyspať. 

Má môj obdiv.

Myslel som si, že som pripravený, ale Janka bola lepšie. Prečítala mi článok. Dieťa je pre matku radosť, na ktorú sa pripravuje 9 mesiacov. Otec si to len myslel, ale nič podobné nečakal a preto je dieťa zrazu votrelcom v jeho rutinnom živote. Nie úplne v presnom slova zmysle, no minimálne to naruší jeho koníčky a domáce pohodlie.

REALITA

Moja obľúbená TV zapadá prachom. Športovať chodím ráno, alebo neskoro po tme, ak pri odchode z bytu nezakopnem o pískacieho tuleňa.

A už je hore. 

“TATA TATA”. Do prd… Dnes som doplával… Zopakujem si ťap ťap ťapušky, išli mačky na hrušky. Nacvičíme si baran baran buc a ako robi koník, lev a naše obľúbene prasa.
“Povedz tata tata”, namiesto toho sa ozve “mama”. “Daj pusinku”. Malá pusinka vydá neisté CMAH, no nakoniec nič viac k tomu netreba…

Dni sú síce veľmi podobné, avšak môj život nabral nový – skutočný zmysel.

Pokračovanie nabudúce.

Tatko.

ČÍTAJTE VIAC:

Čas s rodinou.

20 tipov pre lepší nočný spánok bábätka.

avatar