Icelandic Survival

Aký super začiatok tripu len za 400 Eur do Keflaviku.

Každý nám hovoril, že Island je upršaná krajina. My sme však boli presvedčení o opaku. Natešení sme očakávali slnečné lúče aj po pristátí do tejto vikingskej krajiny. Dúfali sme, že MY budeme TÍ ŠŤASTNÍ, ktorí zažijú úžasné slnečné dobrodružstvo.

Aká bola skutočnosť?

RADY NAD ZLATO

Dovoľte mi dať vám len jednu dobrú radu. Moc sa nespoliehajte na islandské počasie, pretože to sa môže zmeniť niekoľko krát za deň v priebehu pár sekúnd. My sme napríklad v jeden deň zažili aj slnko, aj dážď, víchricu, krúpy a nakoniec nasnežilo 5 cm.

Radšej nejdem komentovať to, že sme si pred cestou zaobstarali stany, špeciálne karimatky, spacáky a chceli sme tam ešte aj napriek odhováraniu všetkých príbuzných týždeň stanovať. Po našej skúsenosti sa na tomto výmysle ešte aj dnes strašne smejeme. Našťastie sme však išli na tento trip v apríli.

Prečo našťastie?

Podľa recenzií v tomto období na Islande nie je turistická sezóna, čo znamená minimum turistov.

Či čo?

Za posledné roky sa počet turistov na Islande minimálne zdvojnásobil ak nie ztrojnásobil. Takže turistická sezóna alebo nie, je to asi jedno.

Turistom sa nevyhnete. Jedine, ak sa na známe turistické miesta vyberiete buď veľmi skoro ráno, alebo neskoro večer.

Najhorší turisti sú však tí, ktorí vás “prenasledujúúú” ešte aj na bezvýznamné odstaviská pri hlavnej ceste.

Tých je najviac.

Raz, keď si Ondrej potreboval prezliecť gate (lebo strašne pršalo a zmokol), tak sme na jednom na chvíľu odstavili. Vlastne nič také zaujímavé tam nebolo. Ale, keďže sme sa tam na sekundu zastavili, mali sme hneď vedľa seba dve ázijské rodinky, ktoré si začali robiť fotky ničoho.

Veď posúdťe sami, či na fotke tohto miesta vidíte niečo zaujímavé.

VYTRIEZVENIE

Náš prvý deň na Islande bol úžasný. Pršalo a fúkalo na každom rohu. Nikdy som taký silný vietor nezažila. Ak poznáte typický bratislavský vietor, tak ten je oproti poriadnemu vetru na Islande len vánoček.

Všetko Gore-tex a softshelové oblečenie bolo v podstate na nič, ak ste nemali na sebe niekoľko vrstiev oblečenia. Plus, my sme si zaobstarali mega vecičku – šuštiak pršiplášť.

Takže, ak sa vyberiete na Island, toto je vec číslo 1, ktorú si radšej pribaľte do výbavy haha. Stálo nás to 70 centov a považujem to za 100% ochranu pred dažďom a UKRUTNÝM vetrom.

Vďaka tomuto šuštiaku sme si mohli v suchu a teple užiť takéto krásne miesto akým je Thingvellir National Park. Miesto, kde vznikol najstarší parlament v Európe a kde sa spájajú tektonické dosky.

Mini hádanka: koľko mám na sebe vrstiev?

Poviem vám pravdu. Prvé dni sme si ale na Islande aj napriek šuštiaku za 70 centov moc neužili.

1. dôvodom bolo to, že Ondrej mal z lietadla a batožiny seknutý chrbát.

2. bola strašná zima.

3. dôvodom je islandská autoturistika. To v podstate znamená, že väčšinu času aj tak strávite len v aute kvôli presunom. Jedine, že by ste šli na Island na dlhšie ako 2 týždne.

Posledným dôvodom boli neustále úvahy o tom, že čo to tí ostatní ľudia na tom Islande vidia? Veď Slovensko je x-krát krajšie…

Po ceste naspäť v prvý deň sme sa ešte zastavili pri najznámejšom gejzíre Strokkur a vodopádoch Gullfoss. K vodopádom som ja nakoniec nešla, lebo by ma naozaj odfúklo. Nepreháňam.

Toto jazierko nebolo ani zďaleka také tyrkysové ako je na fotke.

jazierka pri Gejzíri Strokkur

Gejzír Strokkur

Vodopády Gullfoss

V NÚDZI POZNÁŠ PRIATEĽA

Našťastie sme si stanovačku v takýchto podmienkách ihneď rozmysleli a mohli sme zostať u našich kamošov v Reykjaviku.

Reykjavik je v pohode vikingské mesto, len trošku predrahžené pre priemerne zarábajúceho Slováka. Ale! Romantický večer s dobrým pivkom za 6 Eur/ks v peknej reštaurácii bol deal, ktorý sa neodmieta.

Najmä vtedy, ak váš prvotný plán bol nocovať v zaplavenom stane pri -10tich stupňoch.

Inak len tak pre zaujímavosť viete koľko zarába čašník na Islande? Podľa nemenovaných zdrojov je to cca 258 800,00 ISK. Dosť dobré na časníka, nie?

Po Reykjaviku sme namierili cez Ring Road (Veľký okruh) na východ krajiny. Prvé kilometre môžete po ceste vidieť krásne vodopády, potom samé vodopády a vodopády.

Seljalandsfoss je jeden z najznámejších na Islande. Výhodou je, že sa naň môžete pozrieť aj z opačnej strany a prejsť sa poza vodopád.

Tento kopček na fotke ukrýva za sebou ďalších minimálne 100 turistov

Pre porovnanie, toto je pidi vodopád “bez mena”, ale za to bez turistov. Navyše to bolo prvé miesto, kde sme si Island začali užívať. Tiché a izolované miesto.

Taktiež sme mali šťastie, keď sme si vo večerných hodinách spravili 40 minútovú túru k vodopádu Svartifoss. Tam už o takomto čase skoro nikto nebol a tak sme si mohli vychutnať krásu tohto miesta osamote.

Presunuli sme sa ďalej na východ, aby sme si pozreli pre mňa najkrajšie miesto Islandu – ľadovcovú zátoku Jökulsárlón. Ak je niečo, čo stojí za pozretie na Islande, tak je to toto. To bola proste neskutočná nádhera.

Jökulsárlón

Na konci dňa sme prespali v dedine Hofn, kde sme tiež zažili strašne vtipnú (trošku scary) príhodu s domácim Islanďanom. Nakoniec všetko dobre dopadlo a my sme mohli pokračovať ďalej na východ krajiny.

TICHO, SAMOTA, ROZHOVORY A KĽUD NA DUŠI

Ďalší deň sme vyrazili cez nádherné, nekončiace sa fjordy do väčšej dediny Reyðarfjörður, ktorá je pre Slovákov celkom významná.

Viete prečo?

Žijú tam naši kapucíni. Navyše sa jeden z nich stal aj biskupom Islandu.

Toto je jediný kostol z dreva na Islande. A ešte k tomu slovenský.

Po tom, ako sme strávili jeden deň na tomto pohostinnom mieste (po dvoch dňoch jedenia gumenných medvedíkov) sme sa rozhodli, že tu zostaneme ďalšie 2 dni. Nakoniec sme už autom ďalej na sever nešli.

Prestali sme sa naháňať za všetkými tými známimi miestami a užívali si konečne pravý Island.

Na záver už len toľko.

S Ondrejom sme vždy túžili navštíviť Island. Po tom, čo sme naň počuli samé neskutočné chvály sme od Islandu očakávali asi viac. Napriek všetkým peripetiám v nás ale zanechal super dojem, najmä kvôli ľuďom, ktorých sme tam stretli a dodnes naň s úsmevom spomíname. Má svoje čaro a rozhodne je to krajina, ktorú sa oplatí navštíviť.

Avšak, vďaka Islandu som si uvedomila ešte viac, aká je Slovensko prenádherná krajina.

Špeciálne ďakujem patrí našim kamarátom, ktorí nám pomohli cítiť sa na Islande ako doma a s ktorými sme sa neskutočne nasmiali.

Tip na záver: Ak budete mať na Island niekedy cestu, nenaháňajte sa za všetkými tými známimi vecami za každú cenu. Len si ho proste užite s priateľmi.